Povrázky sa nám domotali pomedzi prsty, a kým sme sa vďaka Milke Horvátovej naučili s nimi narábať, bolo takmer koniec hodiny. Zistili sme, že naučiť sa teóriu predsa je len ľahšie. Ale my sme náročnejší a chceme rozvíjať aj  predstavivosť, kreativitu a fantáziu. Bábkové divadlo je na to ako stvorené. Taktiež je vynikajúcim prostriedkom na zdokonalenie slovnej zásoby. A keďže sme rozprávky už prebrali a žijeme s nimi od od útleho detstva, pomenovať postavičky a dať im rolu vo vystúpení nebol až taký problém. Ale problém sme videli v tom,  že rozprávať a pohybovať súčasne bábkou je ozajstné umenie. A my sme ešte veeeeeeľmi malí „umelci“.